Název

2017-04- 17-13- Veľkonočný pobyt v Banskej Bystrici

Popis

Turistická Veľká noc v Banskej Bystrici

Je Veľkonočný pondelok podvečer. Sedím v obývačke. Za oknom prší, či vlastne - leje. Už sme doma. Lejak sa spustil, práve keď sme v Trenčíne nastupovali do autobusu MHD. No určite nebol dnes prvý, lebo pršal už do skorších kaluží.
Už sme doma.
To sa nám to vo štvrtok nepodarene začalo!

Železnice skolabovali a s nimi aj všetky naše cestovné plány. A na vine neboli ani migranti, ani teroristi ISIS, či príslušníci národnostnej menšiny - zlyhala výhybka (vraj). Vlaky neprichádzali ani neodchádzali. V stanici stál len jeden zabudnutý rýchlik. A ten sa plnil a plnil, hodinu po hodine tak, ako narastalo jeho meškanie.
Bol to snáď trik, ako zistiť, koľko Slovákov sa doň vmestí? Alebo ako znížiť počet vypravených vlakov pri 200%-nej vyťaženosti?

Nakoniec sme predsa len dojuchali do Žiliny. Spoj na Banskú Bystricu nám síce ušiel, ale nasledujúci sme už stihli.
Počasie bolo stále neurčité. V každom z nás hlodala otázka, aké vlastne budú tohtoročné veľkonočné sviatky a ako sa vydarí naša turistika?
Zatiaľ sme hrkotali s kuframi po Bystrici a hľadali ubytovňu Stavoprojektu.
Bola schovaná na pol ceste medzi hlavným námestím a stanicou (to sme samozrejme zistili až neskôr). Označenie: turistická ubytovňa, by som určite bez zveličovania doplnil o prívlastok: luxusná. Izby s toaletou a sprchou s teplou vodou, LED televízor, veľké skrine s ramienkami, fungujúce ústredné kúrenie, spoločná kuchynka s komplet vybavením, čisto a sucho. K tomu milý personál na vrátnici a výťah. V takom prostredí sa ľahko zabudlo na problémy s cestovaním.

O ôsmej hodine večer bolo v kuchynke prvé z nasledujúcich spoločných, klubových stretnutí, na ktorých sme sa radili o našich zajtrajších útokoch na okolité doliny, sedlá a končiare. Možno trochu poprehadzovane, ale stále podľa pôvodného plánu, sme vyberali trasy.

Tak v piatok bola cieľom Skalka s nástupom z Kordíkov, v sobotu Špania doliny zo Starých Hôr.
Počasie sa stále držalo. Z rána vždy trochu zamračené, k obedu vyjasnenie. Zubaté aprílové slniečko potešilo, aj keď bolo stále chladno. Dážď nás zatiaľ obchádzal a tak sme s obavami sedeli nad plánmi na nedeľu.
Zlomí sa počasie, alebo nám bude opäť priať?
Donovaly a Kozí chrbát boli síce veľkým lákadlom a prísľubom bohatých zážitkov, ale len keď nebude obloha zatiahnutá olovom. Z každého sa tak na chvíľu stal meteorológ, veštec, či futurológ.
Ideme!
Je rozhodnuté!

Keď sa v Bystrici rozhodnete, že "idete" a vyberiete si k tomu autobusovú dopravu, tak to máte veľmi jednoduché: Všetky vaše autobusy odchádzajú zo stanice o ôsmej. A z ubytovne je to vždy 20 minút cesty. Stačí sa teda stretnúť o pol ôsmej pred ubytovňou a napríklad naša Tánička stihla vždy v staničnej čakárni aj automatovú kávičku.

V nedeľu ráno neprší. Je chladno, pod mrakom, ale neprší.
Autobusom míňame Bystricu aj Donovaly a vystupujeme až v Korytnici.
Na konci úzkej doliny sú Kúpele Korytnica. Teda, vlastne, boli. Hanbíme sa za to, čo sme na Slovensku dopustili. Ešteže altánky nad prameňmi sú nové a ich okolie upravené. Voda z "Jozefa" je iskrivá a nádherne perlí na jazyku - skutočné bohatstvo.
Potom nasledujú hory, hory a hory, až vychádzame v sedle na lúke s drevenicou, odkiaľ už vidno Kozí chrbát. Na inak modrej oblohe sa preháňajú biele mraky s tými temnými a v prestávke vždy zasvieti a zahreje nás veľkonočné, radostné slniečko. Bum, bum - kedy tedy spadne na zem biela spŕška snehových guličiek ako z polystyrénu. Neprší, dážď mrzne vo výškach a tak sme v suchu.

Nástup na vrchol Kozieho chrbáta je prudký. Ale už sme sa stihli pokochať výhľadom na mohutnú Prašivú, dosiaľ skrytú za lesom po ľavej strane i pohľadmi do dolín na obe strany sedla.
Stúpame stále vyššie, medzi modro-fialovými kvetmi šafránu a bielymi snežienkami. A nebo sa na nás striedavo usmieva teplým slniečkom a zasa sype biele guličky snehu.
Úžasné! 1330 metrov výhľadov!
Úžasné!
Kto váhal, či ísť? Všetko je zabudnuté. Kozí chrbát.
Ale počasie sa mení. Silnejúci vietor zaťahuje scénu mračnou oponou. Pred nami je ešte dlhý chodník v suchej tráve po "kozom" chrbte, ktorý sa vinie do ďaleka - k Donovalom.

Stojím za oknom a pozerám von. Som doma. Vonku leje ako z krhly.
Je Veľkonočný pondelok, podvečer - sviatky sa končia. Tie tohtoročné boli úžasné.

Vďaka, priatelia.

Text : Oto Blaschke
Foto : Daniela M.,Daniela D.,Vierka B.,Ľubica B.

Nastavení