Název

2018-10-13 Kraľovianská kopa / 1187 m / Trasa : Krpeľany- Ľubochnianské sedlo- Kopa- Ľubochňa

Popis

Správa: Zo súčasných aktívnych turistov TTS TN, okrem dvoch "prieskumníkov" z vľanajška, túru na Kraľoviansku Kopu nikto neabsolvoval. asi preto sa nás v Krpeľanoch za krásneho počasia zišlo 28 záujemcov. Príjemným stúpaním najprv zaujímavou roklinou a neskôr farebným lesom sme vystúpili na Ľubochnianske sedlo. Zvlneným terénom a neskôr prudkým namáhavým výstupom sme dosiahli vrchol Kopy - 1187m. Po občerstvení a potúžení sme zišli k vyhliadkovému krížu s výhľadom na Krivánsku Fatru, Choč, čiastočne Západné Tatry a priľahlé údolie Váhu. Tu začala adrenalínová časť túry. Prudký zostup cez polomom vyvrátené stromy, skalný terén aj podliezanie pod strom, ktorý nebolo možné obísť. Zvládli sme to bez úrazu, aj keď to zobralo dosť z posledných síl. Pekná reštaurácia s pivom (iba flaškovým),
výbornou kávičkou dobre padla. Vracali sme sa síce unavení ale spokojní, s pocitom pekne prežitého dňa.
Text : Ferko M.
Foto : Daniela, Milan M., Ferko M., Adelka S.

Celý masív má viacero vrcholov – nenápadných, zalesnených, bez výhľadov. Ten najvyšší má skôr podobu krátkeho hrebeňa v smere východ – západ. Najvyšší bod (1187m) je na jeho západnom okraji, vrcholový smerovník (1160m) približne v strede a jediný, zato parádny výhľad je zo skaly na východnom konci. Presne tam, kde červená značka mieri prudko dolu do Ľubochne. Na vyhliadke stojí vysoký drevený kríž (podobne ako na protiľahlom Šípe) - vidieť ho pekne z doliny, z Kraľovian. Výhľady sú na sever, čiže na Šíp, Oravu za ním a na východnú časť hrebeňa Krivánskej Fatry so Stohom, Veľkým Rozsutcom a Osnicou.

Za výhľadmi na juh (na Veľkú Fatru) treba zbehnúť na lúku pod vrcholový smerovník, tam kde sa stretáva červená so žltou značkou. V strede panorámy je zárez Ľubochnianskej doliny, na horizonte vidieť Ploskú, Čierny kameň aj Rakytov. Na lúke je žľab s vodou a na okraji lesa malé táborisko. Smerom dolu, do civilizácie, sú na výber tri možnosti. Po žltej do Krpelian je to prudko a nezáživne dolu lesom, a po zvážniciach alebo krížom cez ne. Treba sa často vyhýbať traktorom, džípom a vetrieskam :-) Na druhú stranu do Ľubochne po červenej je to ešte prudšie, priamo po spádnici, pod nohami zväčša šuchoce hrubá perina bukového lístia. Najpestrejšie je to do Ľubochnianskeho sedla, miestami aj do kopca treba vybehnúť a aj nejaké lúky a skromné výhľady sú cestou.

Najvzácnejšou časťou Kopy sú jej severné svahy, prudko padajúce k sútoku Oravy a Váhu. Pretože sú extrémne strmé, nedostupné a s množstvom vápencových brál, nikdy neboli hospodársky atraktívne. Zachovali sa tu pestré pralesy so starými borovicami, bukmi, javormi, ale aj s kosodrevinou a tismi. V početných jaskyniach nachádzajú úkryt (okrem jaskyniarov :-) aj medvede, rysy, na skalách sovy a iná vzácna háveď, citlivá na vyrušovanie. Na hluk z doliny si už asi zvykla. Pod týmito svahmi leží ešte jeden (donedávna) pre väčšinu ľudí neznámy unikát – Rojkovské rašelinisko. 15 000 rokov prežilo, je staršie ako tie v severnej Európe a teraz mu hrozí zánik kvôli diaľnici. Na mape v galérii vidieť aj pôvodne plánovaný tunel. Ale ten by bol samozrejme drahší, tak radšej obetujeme nejaký močiar že?
Prevzaté

A ešte jedna zaujímavosť sa ku Kope viaže: vďaka nej majú Kraľovany (inak najjužnejšia oravská dedina) niečo ako polárnu noc - obdobie, počas ktorého sa im na oblohe neukáže slnko. Pre väčšinu dediny sú to necelé dva mesiace pred a po zimnom slnovrate, stred dediny ale nemá slnko štvrť roka. Napriek tomu sa vraj v Kraľovanoch výnimočne darí orechom :-)

Nastavení